Predstavujeme sa vám

Zdravíme vás, milí čitatelia.

Po dlhšom uvažovaní sme sa rozhodli, že si založíme blog. Sme tri sestry. Každá z nás sa venuje inému odvetviu a preto tu budeme pridávať príspevky typu z každého rožku trošku, aby si každý prišiel na niečo svoje. V úvode by sme sa vám chceli trošku predstaviť.

Volám sa Ivana (celkom vpravo) a som z nás troch najstaršia. Pracujem ako učiteľka na gymnáziu (týmto pozdravujem svoje detiská) a budem sa snažiť navnadiť vás na kvalitnú literatúru (alebo možno aj na menej kvalitnú, ale oddychovú).

Ja som Beáta a pracujem v lekárni ako magistra farmácie a na fotografii ma nájdete v strede. Vo svojich článkoch sa vám budem snažiť poskytnúť rady ohľadom zdravia, či rôznych doplnkoch výživy, ktoré často testujem sama na sebe (alebo na svojich sestráchJ)

Vľavo a vekovo najmladšia som ja a moje meno je Daniela. Som už v maturitnom ročníku na gymnáziu (áno, Iva ma učí) a mojím cieľom bude prinášanie beauty tipov spojených s vlasovými inšpiráciami. Samozrejme, bude toho oveľa viac, čomu sa chceme venovať, ale všetko príde časom. Budeme sa snažiť spracovať každú zaujímavú tému a samozrejme poskytnúť vám aj pár nápadov.

Hneď na začiatok by sme sa s vami chceli podeliť o (ne)príjemné prekvapenie ktoré sme si prichystali pre našu mamku. O ničom nevedela a bolo naozaj ťažké to pred ňou utajiť, keďže my sme to plánovali už asi mesiac dopredu. Dali sme si tetovanie, no nie hocijaké. Je to niečo, čo nás všetky tri bude spájať do konca života. Ležiaca osmička, ktorá znamená nekonečno a má v sebe vpísané slovo Sisters a v tomto slove je písmeno "e" číslo 3, ktoré symbolizuje to, že sme tri. Dali sme si to vytetovať na zápästie, aby sme si kedykoľvek, keď sa na to pozrieme, spomenuli na to, že máme jedna druhú aj keď sme od seba vzdialené stovky kilometrov. Prečo to bolo (ne)príjemné prekvapenie pre našu mamku? No z toho dôvodu, že ona nie je zástankyňou tetovania a rôzneho "poškodzovania" kože. Nepáči sa jej to a nestotožňuje sa s tým. 

Bolo to presne 3.2.2017. Vybrali sme sa do Košíc s tým, že si ideme urobiť dámsku jazdu. V ten deň vyšlo naozaj škaredé, hmlisté počasie a mamka nevedela pochopiť prečo tak veľmi chceme ísť. Presne o štvrtej poobede sme už prišli k tatérovi a čakali sme, kedy sa dostaneme na rad. Dve sme tetovanie ešte nemali (Iva je naša pokérovaná učiteľka už dávno), a preto sme nevedeli, čo nás čaká. Nakoniec však všetko dopadlo dobre a musíme povedať, že až taká hrozná bolesť to nebola a v pohode sa to dalo vydržať. Cestou domov sme rozmýšľali, ako sa mamke priznáme. Klamať sme jej nechceli, no tiež sme to nemohli hneď na ňu vybaliť. Prišli sme domov. Nálada bola celkom v pokojná, ale videli sme, že mamka je nejaká smutná. Niečo jej nešlo do hlavy. Ona je úplne ako nejaký detektív z filmu (zrejme to má z tých kníh, čo stále číta). Ten neviditeľný tlak bol neznesiteľný, a tak sa nakoniec Iva priznala s tým, kde sme v skutočnosti boli. Keď sme jej to ukázali všetky tri, mala slzy na krajíčku. Nie z hnevu, ale od dojatia.

     Už je to skoro mesiac, čo máme naše tetovania. Spomenieme si na seba stále, keď sa pozrieme na zápästie...Toto je jedna z našich prvých inšpirácií pre vás.